Verím v silu jednotlivca. V to, že každý človek môže zmeniť svet okolo seba. Nemusí mať vysokoškolské diplomy, nemusí ovládať niekoľko jazykov, nemusí byť super špecialistom. Dôležitejšia je vôľa meniť veci k lepšiemu.
Ako by vyzeralo Slovensko bez eurofondov?Nedostavané cesty, školy, ihriská, chodníky.Ale nebolo by tu ani toľko luxusných áut. Keď idem po meste, mám pocit, že toľko luxusných áut nejazdí ani v krajinách, ktoré nám eurofondy platia.Zvláštny paradox. Nie?
Už nie, už stačilo. Ukážme, že máme na viac. Že už nepotrebujeme vodcu (opatrovateľa), ktorý sa o nás postará. Veď je to lož. Robert Fico a jeho partia, len využívajú slovenskú povahu a dôverčivosť. Keby R. Ficovi naozaj záležalo na ľuďoch, tam by za všetky tie roky vo vláde dokázal urobiť pre ľudí viac. Ale on iba udržiava systém, aby z neho mohli profitovať vybrané osoby.
Rober Fico sa v návale emócií po vyhlásení jeho slabých výsledkov z 1. kola prezidentských volieb vyjadril, že tieto voľby sú referendom o Ficovi a Smere. Zľakol sa. Všetko, alebo nič. Posledná zbraň. Niet cesty späť. Jeho vlastné ego ho takto nesmierne pohltilo. Hodil voličom rukavicu. A tí, ktorí chcú zmeniť Slovensko k lepšiemu, by sa mali nebáť ju zodvihnúť.
Len pár slov Róbertovi Ficovi: „Robo, v sobotu 29. marca, v druhom kole prezidentských volieb sa prezidentom nestaneš. A ty to vieš. Proste sa to nepodarí. Nevyhráš. A ty budeš druhý. A budeš to musieť akcionárom SMERu vysvetľovať a bude to ťažké vysvetľovanie. Pretože ty a tvoj SMER ste boli drahá, ale dobrá investícia. Ale celé sa to akosi začína rúcať.“
Nie všetkých. Len tých citlivých a inteligentných. Bezcitné hyeny bez chrbtovej kosti to tu majú vyhraté. Ak je človek citlivejší a ukáže svoje slabšie miesta, veľmi radi to ostaní využijú. U mňa to fungovalo na základnej, strednej a vysokej škole. Je neskutočne ťažké, ak sa narodíte do robotníckej rodiny vyhrabať sa niekam inam, viac než len na robotníka.
Táto krajina sa nezmení. Tie reči po Novembrovej revolúcii v 1989, že treba ďalšiu generáciu, aby sa Slovensko stalo demokratickou krajinou na hospodárskej úrovni západných štátov, sú proste nenaplniteľné. My ostaneme len sprostí východo-európanania, čo berú prácu domácim na Západe, keď chodíme pracovať za hranice.
Chcel by som sa poďakovať voličom strany SMER – SD, a.s.. Pretože ste ma prinútili rozmýšľať na tým, že hľadať pravdu je viac komplikované než sa zdá. A že to, čo človek hovorí a robí, môžu byť dve rozdielne veci. A taktiež vám chcem poďakovať, za pár príkladov, ktoré ma utvrdili v tom, že politikov sa netreba báť. Ak si prečítate tento článok až do konca, tak na konci je niečo, čo vás určite poteší.
Keď si človek prečíta noviny, pozrie televíziu a počuje o všetkých tých kauzách, kradnutí a klamstvách má chuť to vzdať a radšej nič neriešiť. Pretože tá obrovská mašinéria, ten kolos, ten prepletenec politikov a podnikateľov, je tak obrovský a je v ňom toľko peňazí, že drvivá väčšina ľudí si povie, že to sa naozaj nedá zmeniť k lepšiemu.
Tak ako si budeme Mečiara pamätať ako toho, čo prerozdelil Slovensko a vytvoril vrstvu podivných zbohatlíkov. Róberta Fica, premiéra a kandidáta na prezidenta, si budeme pamätať ako politika, čo vytvoril stratenú generáciu. Róbert Fico sa podieľa na vytvorení stratenej generácie. Ľudí, ktorí strácajú nádej.
Nasledujúce prezidentské voľby nie sú o osobe muža, ktorý si chce splniť kariérny sen. Sú o tom, čo on a jeho strana reprezentuje. Ľudia by si mali uvedomiť ako dôležité tieto voľby naozaj sú. V týchto voľbách sa ukáže, či sme sa už poučili z chýb z minulosti a vieme uvažovať triezvo. Či vidíme fakty alebo nám znova stačia sľuby a veľké gestá.
To ako náš súčasný premiér našiel v sebe zabudnutého kresťana je obdivuhodné.Krásny príbeh pre voličov staršej generácie. V akých ťažkých podmienkach vyrastal, krst, sväté prijímanie, birmovka. Keď už toto všetko absolvoval, tak sa aspoň mohol naučiť, že ľudí, ktorí s ním nesúhlasia nemusí hneď volať svojimi nepriateľmi, pretože aj to sú jeho blížni.
Raz by som chcel otvoriť oči a zobudiť sa do lepšej krajiny ako je teraz táto naša, ale nechcem preto odtiaľto odísť. Vianočné a novoročné sviatky sú obdobie, kedy má človek nebezpečne veľa času a núti ho to premýšľať. Vracajú sa vám spomienky. Keď žijete nejaký čas svojho života v zahraničí a potom znova na Slovensku. Začnete sa pýtať, prečo to tu funguje, tak ako funguje a či nemôže lepšie.
Tento blog som musel napísať potom, čo som si prečítal rozhovor v Pravde s najočakávanejším kandidátom na prezidenta SR, súčasným premiérom, pánom Róbertom Ficom. Ohlásenie jeho kandidatúry v štýle udeľovania Oskarov bola posledná kvapka. Vyjadrenie, že jeho kandidatúra je službou národu na zneistilo a zalial ma pot.Tento blog som musel napísať potom, čo som si prečítal rozhovor v Pravde s najočakávanejším kandidátom na prezidenta SR, súčasným premiérom, pánom Róbertom Ficom. Ohlásenie jeho kandidatúry v štýle udeľovania Oskarov bola posledná kvapka. Vyjadrenie, že jeho kandidatúra je službou národu na zneistilo a zalial ma pot.
Niekedy na človeka príde taký zvláštny smútok. Keď sa pozerá okolo seba, tento pocit sa ešte viac umocňuje, keď sa pozrie ľuďom do očí. Možno je to prichádzajúcou zimou, možno tým, že je menej slnka. Tak asi by sme si mali dať teplý čaj, vitamíny a skryť sa pod teplú deku. A tváriť sa a myslieť pozitívne. No mne sa to nedarí.
Niaky čas svojho života som strávil v zahraničí. Ako robotník som pracoval v Holandsku a vo Švédsku. Sú to jedny z najrozvinutejších krajín na svete a s patria ku krajinám, kde sú ľudia najspokojnejší a najšťastnejší. Často sa pýtam, prečo to tak nie je aj u nás. Po revolúcii v 1989 sme mohli okopírovať, všetko to najlepšie z celej Európy. Ale nestalo sa tak.
To čo tu cítiť je strach. Táto krajina patrí pár vyvoleným. Ľudia strácajú ideály, boja sa o prácu, zajtrajška a chýba im nádej. Ten pocit, že po 50-ke si prácu nenájdete je hrozný. Čo generácia mojich rodičov, čo pracovala vo fabrikách a túto krajinu vybudovali?
